Pavol Országh Hviezdoslav

(02.02.1849 – 08.11.1921)

Slovenský spisovateľ, básnik, dramatik, advokát, no najmä významný predstaviteľ slovenskej literárnej obce.

Pavol Országh sa narodil v oravskej obci Vyšný Kubín.
Pochádzal z rodiny nižšieho šľachtického rodu. Otec Mikuláš,
povolaním garbiar a roľník a matka Terézia mali dovedna päť
detí, Pavol Országh bol zo súrodencov najmladší.
Svoje vzdelanie začal na ľudovej škole v obci Leštiny v roku
1854, neskôr na isté obdobie v obci Jasenová. Mladý Pavol
Országh patril medzi šikovných žiakov. Na ďalšie štúdium však
v roku 1862 putoval do maďarského Miškovca, konkrétne na
nižšie evanjelické gymnázium, kde taktiež vedomostne
exceloval. Počas svojich štúdií, bol v starostlivosti svojho
strýka. V tom čase začína mladý Pavol Országh písať básne.
Jeho ranná tvorba bola však výlučne v maďarskom jazyku. Po
smrti strýka v roku 1865 však prichádza nazad na Slovensko,
svoje vzdelanie dokončuje v Kežmarku v roku 1870.
Počas obdobia rannej tvorby naplno prejavuje svoj talent a
lásku k poézii, svoju tvorbu však píše nielen v maďarčine ale aj
v nemčine. Zúčastňuje sa niekoľkých básnických súťaží, kde si
neskôr uvedomuje potrebu písať vo svojom rodnom jazyku. V
roku 1868 vznikajú jeho prvé literárne diela vydané pod svojim
umeleckým pseudonymom Jozef Zbranský,
dráma Vzhledanie (ako príloha v časopise Sokol) a básnická
zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venované
Andrejovi Sládkovičovi).
Po úspešnom ukončení štúdia v Kežmarku, nasmeroval svoje
ďalšie vzdelávanie na prešovskú právnickú akadémiu
Evanjelického kolégia. V roku 1871 sa spolupodieľal s
Kollomanom Banšellom na napísaní almanachu Napred. Jeho
kritika mu však na istý čas neumožnila publikovať svoju tvorbu
v literárnom časopise Orol.
Štúdium práva ukončil v roku 1872. Následne začína pracovať
ako súdny praktikant, no už v roku 1875 sa stáva advokátom v
oravskej obci Námestovo. O rok na to vykonáva funkciu
podsudcu na okresnom súde v Dolnom Kubíne.

Dňa 15. mája 1876 sa Pavol Országh oženil so svojou
dlhoročnou známou Ilonou Novákovou. Ich manželstvo bolo
šťastné, avšak bezdetné.
V roku 1877 Pavol Országh použije prvý krát pseudonym
Hviezdoslav, konkrétne v básnickom nekrológu uverejnenom v
periodiku Národné noviny po smrti Villiama Paulínyho-Tótha.
V roku 1879 sa z miesta podsudcu v Dolnom Kubíne opäť
vracia do advokátskej praxe v Námestove.
Jeho práca neustále kolidovala s literárnou činnosťou, napriek
tomu v nej získava mnohé inšpirácie k dielam. V danom období
vznikajú azda jeho najvýznamnejšie epická diela  Hájnikova
žena (1883), Gábor a Ežo Vlkolínsky (1884, 1890) či Bútora
a Čútora (1888).
Avšak tieto dekády života Pavla Országha Hviezdoslava boli vo
veľkej miery pre neho tažkou životnou skúškou.
Po smrti brata v roku 1889 si Pavol s Ilonou následne ich deti
Sidóniu a Jaroslava adoptujú.
Koncom roka 1899 sa Hviezdoslav opäť sťahuje do Dolného
Kubína. Zakrátko sa zrieka práce advokáta a venuje sa iba
literárnej činnosti. V roku 1903 sa stáva v Dolnom Kubíne na
isté obdobie riaditeľom filiálky Tatrabanky. Dané obdobie
v Hviezdoslavovom živote je poznačené jeho podlomeným
zdravím, avšak neustále tvorí. V roku 1909 vzniká dráma-
tragédia s biblickým námetom Herodes
a Herodias. V priebehu prvej svetovej vojny vzniká proti
vojensky orientovaný lyrický cyklus 32 sonetov pod
názvom Krvavé sonety (1914-1918). Tragédie však známeho
spisovateľa naďalej neopúšťajú. V lete 1915 zakrátko po sebe
zomierajú Hviezdoslavove adoptívne deti, Jaroslav a Sidónia.
V povojnovej Prvej česko-slovenskej republike sa mu ušla
pozícia ako člen výkonného výboru v Slovenskej národnej
rade, v Dolnom Kubíne. Neskôr v roku 1919 sa stáva
poslancom v Národnom zhromaždení česko-slovenskom.
Bohužiaľ, politického života si Hviezdoslav veľmi neužil. Jeho
zdravotné komplikácie ho neprestali sužovať. Prekonaný zápal
pľúc vystriedali problémy so srdcom. Dňa 8.11.1921 vydýchol
Pavol Országh Hviezdoslav naposledy. Pochovaný je v Dolnom
Kubíne.

Anna Klementová, MO MS Abrahám, zdroj internet