Ján Palárik

Ján Palárik sa narodil v rodine dedinského učiteľa v Rakovej na Kysuciach 27. apríla
1822. Študoval teológiu v Kecskeméte, v Bratislave a v kňazskom seminári v Trnave,
kde sa spolu s priateľmi Viktorínom a Hattalom snažili rozvinúť tradície
bernolákovcov a pokračovať v diele Jána Hollého. Študoval francúzsku a nemeckú
dramatickú literatúru a od začiatku mal vyhranený názor na národnú a slovanskú
otázku. Ako publicista presadzoval liberálne a demokratické názory. Ako kaplán vo
Vindšachte pri Banskej Štiavnici v roku 1850 – 51 vydával časopis Cyril a Method,
kde navrhol reformu cirkevného života a kritizoval vyšších cirkevných hodnostárov za
protiľudový postoj a odnárodňovaciu politiku. Obvinili ho, že šíri nebezpečné
myšlienky a odvtedy žil v ustavičnom podozrievaní. Pôsobil na nemeckej fare v Pešti
a od roku 1962 v Majcichove pri Trnave, kde v roku 1870 ani nie päťdesiatročný
zomrel.
Palárik si po konflikte s cirkevnou hierarchiou našiel inú formu verejného protestu –
cestu dramatického autora. Jeho veselohry nám dodnes prinášajú kus dobovej
atmosféry z dôležitého obdobia z našich národných dejín, ale aj dôvtipný a hravý
konverzačný text, plný optimizmu a bohatý na aforizmy, ktorý bol predtým na našich
javiskách neznámy. Diela: Palárik bojoval za spisovnú slovenčinu (publikácia Ohlas
pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské). Poukazoval na chyby v národnej
politike a usiloval sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Do Slovenských novín písal
o svojich obavách z opätovného viedenského centralizmu. Neskôr sa stal zástancom
spolupráce medzi národmi Uhorska. Palárik sa venoval aj školstvu a osvete. Napísal
niekoľko učebníc náboženstva, čítanky a gramatiky pre slovenské školy.
Ťažiskom jeho literárnej činnosti je dramatická tvorba. Prispel do nej tromi
veselohrami: Inkognito (1858), Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri
obžinkoch (1862). Pre všetky tri veselohry je spoločná nielen kritika vyvyšujúcich sa
mešťanov a odrodilcov, ale aj princíp deja, v ktorom sa zápletka zakladá na mylnej
zámene osôb. Posmrtne vydaná bola Palárikova tragédia Dimitrij Samozvanec.
(Hrala sa až o 100 rokov) Inkognito – dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku
Kocúrkovo (ako u Jána Chalúpku), no namiesto priepasti medzi predstaviteľmi
vlasteneckej inteligencie a národne neuvedomelými mešťanmi Palárik zobrazuje
proces ich vzájomného zbližovania..
Drotár – je prvou veselohrou z veľkomestského – peštianskeho prostredia, dej sa
odohráva v rodine zámožného slovenského fabrikanta. Zdôrazňuje sympatie
bohatého podnikateľa k statočnému drotárovi. Zápornou postavou je drotárov
odrodilý a skazený brat.

Anna Klementová, predsedníčka MO MS Abrahám