-
Telefón
+421 915 622 944 -
E-mail
a.klementova@centrum.sk
Napísal: admin | 24 októbra, 2018
Martin Rázus 130. výročie narodenia
Životopis
Martin Rázus sa narodil 18.10.1888 v obci Vrbica, vtedajšie popisné číslo 35, ktorá je dnes administratívnou súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka Martina Rázusa a Márie, rod. Petrikovej a zomrel 8.8.1937 v Brezne. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka. Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole a celkovému politickému presvedčeniu rázusovskej rodiny vôbec. Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel, spoločne s budúcim básnikom Vladimírom Royom, do Anglicka, kde obaja pokračovali v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh. Po ročnom pobyte v Anglicku, počas ktorého podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry, no čoskoro – od začiatku roku 1913 – dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, teda v Liptove a neďaleko rodiska a v tom istom roku sa oženil s Elenou Zochovou, s ktorou mal tri deti. Tu pôsobil plných deväť rokov, až do leta 1921, potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom, kde bol tiež rovných deväť rokov. V máji roku 1930 sa stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel vo veku štyridsaťosem rokov na zlyhanie obličiek. Ako významného slovenského spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho však pochovali v Banskej Bystrici.
Politik
Ako politik bol predstaviteľom nacionálneho krídla, presadzujúceho autonómiu Slovenska. V januári roku 1920 vystúpil z SNS, ktorá sa pred voľbami spojila s Národnou republikánskou stranou roľníckou. Späť do osamostatnenej SNS sa vrátil až keď sa v programe SNS z roku 1922 opäť objavila požiadavka administratívnej a kultúrnej autonómie. Stal sa profilujúcou osobnosťou strany. Usiloval sa program strany zameriavať na sociálne a hospodárske problémy Slovenska či presadzovanie národnej a politickej subjektivity Slovenska. Od roku 1929 až do svojej smrti bol predsedom SNS. Jeho zásluhou získala SNS roku 1929 prvý mandát v poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia (dohodou s Československou národnou demokraciou). Poslancom bol až do roku 1937. Pod jeho vedením sa zblížila SNS a HSĽS, ktoré vytvorili roku 1932 autonomistický blok, presadzujúci legislatívnu autonómiu Slovenska (tzv. Zvolenský manifest).
Tvorba
Mladý Rázus sa začal literárne prejavovať už na ľudovej škole a v meštianke. Vážnejšie básnické prvotiny však vytvoril na gymnáziu pod pseudonymom Mrazák. Prispieval do rôznych časopisov – Dennica, Živena, Prúdy, Pohľady a Národné noviny. Vo svojej tvorbe sa opieral o najvýznamnejších slovenských poetov – Chalupku, Vajanského, Botta, Škultétyho, Hviezdoslavaa Kraska. Jeho zaujímavá, ale pomerne nesúrodá poézia z tohto obdobia mu vyšla v roku 1917 v zbierke „Z tichých a búrnych chvíľ“. Básnik sa v nej zaoberá svetom, človekom, jeho potrebami, bolesťami, trápeniami, ale aj sebaspytovaním samého seba.
Zbierka básní „To je vojna“ (1919) je už tematicky súrodá, prevažujú v nej epické, ale aj lyricko-epické žánre, v ktorých vojnu tvrdo odsudzuje. V lyrickej zbierke básní „Hoj zem drahá“ sa opäť vracia k pozitívam života, krásam Tatranskej prírody a k zavŕšeniu národno-oslobodzovacieho boja vznikom Československa.
V nasledujúcich rokoch sa Rázus kvôli rodinným a zdravotným problémom literárne odmlčal. Prihlásil sa znovu až v roku 1925 zbierkou „Kameň na medzi“, v ktorej pranieruje čechoslovakizmus, jeho ideológiu z českej strany a nevšímavosť k otázkam slovenského národa. Rok na to vydal zbierku „Kresby a hovory“, kde sa prihovára svojimi filozofickými úvahami a esteticko-umeleckými náhľadmi k milovníkom poézie. Táto zbierka však verejnosť veľmi neoslovila.
V roku 1929 na ňu nadviazal zbierkou „Šípy duše“, ktorej základom je síce hlbšie motivovaná, ale zároveň skepticky ladená politická lyrika. Pozoruhodná je tiež zbierka „Cestou“ (1935), ktorá znamenala výrazný posun v jeho myslení. Uvažuje nad potrebou radikálnej formy boja s nespravodlivosťou, ale zároveň sa bojí jej oslobodzujúcej sily. Záverečnou bodkou jeho básnickej tvorby bola zbierka „Stretnutia“, ktorá však vyšla až po jeho smrti. Dielko bolo poznačené revoltou, kritikou a nádejou pre slovenský ľud.
Do dramatickej tvorby Rázus prispel v roku 1920 divadelnou hrou „Hana“, ktorá rieši príbeh osamelej ženy v čase prvej svetovej vojny. Témou ďalšej dramatickej básne „Ahasver“ (1936) je opäť žena a jej nezastupiteľná úloha v živote muža a umelca. Známe sú ešte dva rukopisy Rázusových divadelných hier, ktoré však neboli nikdy vydané ani hrané. Prvá bola „Obrodenie“, ktorú napísal počas pobytu v Škótsku, druhou veselohra „Malý detektív“, ktorá sa však zrejme z politických dôvodov nepáčila riaditeľovi SND Borodáčovi.
Rázus sa ako spisovateľ prejavil krátkymi prózami, ktoré vydával od roku 1910 v časopise Prúdy. Tieto krátke mravoučné príbehy vyšli spoločne v zbierke „Z drobnej prózy“ v roku 1926. O tri roky na to vydáva Rázus štvordielny román „Svety“, v ktorom zachytáva bohatý obraz slovenskej dediny v prevratovom a poprevratovom období plnom spoločensko-politických zmien. Pozoruhodným dielom historickej prózy bol román „Júlia“ (1930) popisujúci zápas breznianskych mešťanov so zvôľou a podlosťou ľupčianskeho panstva.
Vyvrcholením jeho tvorby je autobiografický dvojromán „Maroško“ a „Maroško študuje“ vydaný v rokoch 1932 – 1933. Rázus tu majstrovsky zachytil zážitky svojho detstva, obdobia dospievania až po vysokoškolské štúdiá. Knihy sa pre svoju vysokú umeleckú hodnotu stali jedným zo základných diel modernej slovenskej prózy. V 60-tych rokoch boli obe sfilmované Slovenskou televíziou. Vo veršovanom románe „Bača Putera“ (1935) Rázus skĺbil svoje poetické a prozaické danosti a vytvoril romanticky zidealizovaný príbeh slovenského emigranta, ktorému sa naplnil jeho „americký sen“. V tom istom roku vydal Rázus ďalší významný román „Krčmársky kráľ“, v ktorom pranieruje pliagu alkoholizmu, ktorá nivočila a zbedačovala celé dediny a rodiny. Poslednými prozaickými dielami M. Rázusa boli historický román „Odkaz mŕtvych“ (1936), ktorý však kritika a kresťanský klérus prijali veľmi odmietavo, a novely „Bombura“ a„Surovcovci“ (1937), ktoré napísal v duchu romantizmu a patria k najpôsobivejším dielam autorovej tvorby. Spisovateľ napísal aj celú plejádu esejí, polemík, úvah, modlitieb a veršovaných piesní, ktoré boli zhrnuté do kníh „Z nášho chrámu“, „Pred tvárou božou“ a „Argumenty“. Martin Rázus patril k významným básnikom a prozaikom medzivojnovej literatúry na Slovensku. V jeho tvorbe sa prelínali prvky moderny, lyricizmu, romantizmu, symbolizmu a hlavne revolty. Pre svoj filozofický racionalizmus a radikalizmus v zásadných národných a sociálnych otázkach národa ostal nepochopený a rozporuplný. Jeho dielo má však svoje stále miesto v dejinách slovenskej literatúry.
Anna Klementová, zdroj internet