790. výročie prvej písomnej zmienky

Výročie prvej písomnej zmienky.

Poznať históriu znamená vidieť do budúcnosti a to je jeden z dôvodov prečo je potrebné poznať históriu našej obce.  Z príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Abrahám sa v nasledujúcich riadkoch  pokúsim priblížiť v skratke históriu našej obce.

Územie  obce bolo osídlené už od praveku. Známe vykopávky dokazujú, že na našom území žili ľudia už pred 4000  rokmi. Vznikli viaceré osady a to na Komárovom vŕšku, Hájoch, Kepíšoch, za Plevou a ďalšie. Slovania prišli na naše územie v 6. storočí nášho letopočtu. V priebehu vekov osady na území obce vznikali a zanikali, zostali po nich stopy v podobe vykopávok, z ktorých sa dozvedáme fragmenty zo života pôvodných obyvateľov. Boli to najskôr lovci, zberači lesných plodov, neskôr roľníci a remeselníci. Naše územie obývali Kelti, Germáni, Markomani, Kvádi. Stopy tu zanechali aj Rimania za vlády Marca Aurélia podnikali výpravy na dnešné územie Slovenska okolo roku 178 n. l. a zanechali nápis na   trenčianskej  skale.  Slovania sa na území obce  objavili v 6. storočí nášho letopočtu. Vývoj v našom území bol poznačený ďalšími vplyvmi. Bol to vpád Avarov, vznik a zánik Samovej ríše v roku 623 až 658, vznik Nitrianskeho kniežatstva v 9. storočí , neskôr vznik Veľkomoravskej ríše a postupná christianizácia nášho územia po príchode Cyrila a Metoda roku 863, ktorí priniesli Slovanom písmo,  vzdelanie a náboženstvo. Zánikom Veľkomoravskej ríše po bitke pri Bratislave v roku 906 začali na územie Slovenska prenikať Starí Maďari . Vývoj v oblasti Abrahámu pokračuje i v nových podmienkach po príchode nového etnika. Okolo roku 1000 vzniká Uhorský štát za kráľa Štefana. Prvá písomná zmienka o Abraháme pochádza z roku 1231 kde sa spomína v testamente grófa Sebeša z Pezinka a Svätého Jura pod názvom Scent Abraham. Ďalšia písomná zmienka o Abraháme je z roku 1266, kde sa spomína v  listine grófa Bukena. Roku 1430 patril Abrahám do panstva Šintava, kedy kráľ Žigmund dal panstvo Šintava do zálohy, teda aj Abrahám Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec. Roku 1523 prechádza Abrahám do rúk Turzovcov darovacou listinou kráľa Ľudovíta 2. Jagelónskeho.

V priebehu stáročí zasiahli Abrahám mnohé pohromy. V roku 1241 vtrhli na územie Slovenska Tatári z dvoch smerov a pravdepodobne vyplienili aj našu obec . Nastal veľký úbytok obyvateľstva. Ďalšia pohroma nastala po vpáde Turkov. V roku 1527 sa Turci prebrodili cez Váh pri šintavskom hrade a začali plieniť územia smerom na Trnavu. Šintavský hrad však nedobyli, ale vyplienili celé okolie teda aj územie Abrahámu. Neustále boje a povstania koncom 16. a v 17. storočí bolo poznamenané ďalším úbytkom obyvateľstva. V roku 1704 sa v neďalekých Hrnčiarovciach odohrala veľká bitka medzi vojskami cisárskymi a kurucmi, ktorá mala vplyv i na Šintavské panstvo, ku ktorému patril  aj Abrahám. Ďalšia pohroma padla na obec v podobe moru, ktorý  zasiahol obce Šintavského panstva po roku 1708 kedy zomrelo množstvo obyvateľstva. V roku 1831 vypukla v  obci cholera, ktorá si vyžiadala smrť 51 obyvateľov Abrahámu. V roku 1862 vypukol v suchých letných mesiacoch v dedine rozsiahly požiar. Vyhorela takmer celá až na dva či tri domy a kostol, ktorý bol  murovaný. Roku 1636 sa Šintavské panstvo spolu s Abrahámom dostáva do vlastníctva rodu Esterháziovcov, po ktorých ostali viaceré hmatateľné stopy do súčasnosti a to v podobe kaštieľa, nateraz už ruiny, starobylého lesoparku, vodných kanálov v lese a okolí,  ale najmä  dominanty našej obce  kostola, ktorý dali vybudovať v roku 1782.

V roku 1863  prichádza do filiálky Abrahám správca farnosti Majcichov Ján Palárik, zakladateľ Matice slovenskej. V týchto ťažkých časoch pôsobil v Abraháme až do roku 1870 kedy zomiera a je pochovaný v Majcichove. Ku koncu devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa v obci robili regulácie potokov Gidra a Dudváh, ktoré  dovtedy pravidelne zaplavovali chotár obce.

Prvá svetová vojna tragicky zasiahla do osudov  Abrahámčanov, padlo 42 obyvateľov na svetových bojiskách. Po  prvej svetovej vojne patril Abrahám do Bratislavskej župy. Roku 1923 bol v Abraháme zriadený notariát, vtedy mala obec 1260 obyvateľov. V roku 1929 prichádza do Abrahámu nový správca farnosti Mons.Dr. Michal Tarek a pre Abrahám nastávajú zlaté časy rozvoja a prosperity. Za jeho pôsobenia bol postavený nový kultúrny dom, nová škola, veľké rozšírenia a oprava kostola, výstavba domov v terajšej Družstevnej ulici a ďalšie počiny na poli kultúry a vzdelania. Zomiera v roku 1941 a je pochovaný v miestnom cintoríne.

Druhá svetová vojna  nezasiahla tak tragicky do osudov Abrahámčanov ako prvá. Výnimku tvorili obyvatelia Židovského pôvodu, z ktorých všetci zahynuli v koncentračných táboroch. Vývoj po druhej svetovej vojne bol poznačený kolektivizáciou,  po hektických povojnových udalostiach nastal v obci rozvoj a výstavba. Boli vybudované mnohé verejnoprospešné stavby. Spomeniem výstavbu  predajní, elektrifikáciu , plynofikáciu, výstavbu ciest, chodníkov, výstavbu celých nových ulíc, vodovodu po celej obci, vybudovala sa škola, škôlka a ďalšie stavby. Po 1989 roku sa zmenili politické pomery, obec sa viac osamostatnila,  musí sa  spoliehať na vlastné sily a prostriedky, vývoj obce je  v rukách samotných  Abrahámčanov. Tu sa už dostávame až do doby ktorá je starším, ale i mladším obyvateľom známa. Je nutné si neustále pripomínať históriu ktorou naša obec prešla, pre pochopenie súčasnosti, pre poučenie a poznanie.

Významným činom pre zachytenie histórie našej obce bolo vydanie  publikácie pod názvom Abrahám – história a súčasnosť v roku 2004 čomu  bude onedlho už 20 rokov a bolo by potrebné začať sa zamýšľať nad novým vydaním, ktoré by bolo doplnené o nové poznatky o novoobjavené historické udalosti z dávnej i nedávnej doby, ktoré sa týkajú našej obce. Taktiež  zriadenie obecného múzea v tom samom roku veľmi prispelo k zachovaniu zhmotnenej histórie obce. Aj keď si to poväčšine neuvedomujeme, ale históriu tvoríme aj my súčasníci, pretože terajšia doba ktorú žijeme bude raz históriou, usilujme sa aby túto dobu v ktorej žijeme a ktorú tvoríme my všetci  raz nazývali „staré dobré časy“. 

Na záver niekoľko výrokov múdrych:

Národ ktorý nepozná históriu je odsúdený  prežiť ju znova.

Dejiny študujeme preto, aby sme dobám minulým rozumeli lepšie ako tí, ktorí v nich žili.

Každá generácia sa považuje za inteligentnejšie ako bola predchádzajúca a múdrejšiu ako tá budúca.

Z poverenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Abraháme  spracoval Marian  Vrbovský