Matica slovenská Abrahám

Napísal: admin | január 1, 2018

V Abraháme sme si pripomenuli 25. výročie vzniku Slovenskej republiky a privítali Nový rok 2018

 

  1. rokov trvania Slovenskej republiky si 31. decembra 2017 v predvečerných hodinách pripomenulo vyše 40. občanov našej obce, ktorí prijali pozvanie Miestneho odboru Matice slovenskej v Abraháme a zišli sa na námestí pred obecným  múzeom. Účastníci stretnutia sa tu schádzali za  zvukov krásnych vianočných melódií, ktoré umocňovali túto atmosféru.

Na stretnutí  sa zúčastnil   starosta obce Ing. Igor Németh s manželkou a poslanci obecného zastupiteľstva Mgr. Jana Hanuliaková  a Marian Vrbovský,

Na úvod odznela Hymna Slovenskej republiky a po nej sa prítomným prihovoril predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Abraháme  Bohumil Čambál, ktorý zhodnotil neľahké delenie Československej socialistickej  republiky, až po  vznik samostatnej  Českej a Slovenskej republiky, ktorej  25. výročie vzniku si  1. januára 2018 pripomíname.

Po príhovore účastníci stretnutia   navzájom zotrvali v priateľskej debate a pripili  si vareným vínkom na zdravie, šťastie a spokojnosť v Novom roku 2018.

Miestny odbor Matice slovenskej v Abraháme sa teší z peknej akcie a ďakuje všetkým, ktorí  prijali pozvanie a osobne sa stretnutia zúčastnili.

 

Príhovor predsedu Matice Slovenskej v Abraháme k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky

Vážení spoluobčania

 

Dnes sme sa tu zišli, aby sme si pripomenuli významnú udalosť slovenského národa 25. výročie vzniku druhého samostatného štátu Slovákov, Slovenskej  republiky.

Štvrťstoročie je dosť dlhá doba na to, aby sa nám starším vytratili podrobnosti z cesty po ktorej sme kráčali k samostatnosti. Zároveň je  potrebné, aby sem aj mládeži priblížili informácie o udalostiach, ktoré túto cestu sprevádzali.

Po 17. novembri 1989 sa v slovenskom národe pritvrdila odveká túžba po väčšom zviditeľnení Slovákov ako národa v spoločnom štátnom zväzku s národom českým a tiež vychádzala na povrch túžba väčšej časti národa po samostatnom Slovenskom štáte.

V rokoch 1990 až 1992 sa uskutočňovalo množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých a slovenských politikov. V prvej fáze rokovaní prišlo k dohode na zmenu názvu spoločného štátu tak, že Československá socialistická republika bola zákonom premenovaná na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Stalo sa to 29.3.1990. V tejto fáze rokovania sa riešila forma štátneho usporiadania spoločného štátu ako napr. federácia, konfederácia, únia a pod.

Všetky návrhy zo strany českých politikov boli pre Slovensko nevýhodné a neprijateľné, lebo v každom návrhu presadzovali hegemóniu a nadradenosť českých záujmov, ktoré v podstate takmer neboli odlišné od doterajšieho štátneho usporiadania, preto rokovania stroskotávali.

Slovenská národná rada dňa 12. decembra 1989 navrhla na funkciu prezidenta spoločného štátu Alexandra Dubčeka, ktorého kandidatúra bola českou stranou zamietnutá a 29. decembra 1989 česká väčšina v parlamente zvolila za hlavu štátu Václava Havla, ktorý tvrdohlavo presadzoval unitárny spoločný štát čechov a slovákov.

K rozuzleniu problémov prišlo až po parlamentných voľbách, ktoré sa konali v dňoch 5. a 6. júna 1992, keď v Čechách zvíťazila Občianska demokratická strana na čele s Václavom Klausom a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom.

Po mnohých stretnutiach a rokovaniach títo dvaja predstavitelia víťazných strán prišli k záveru, že dohoda o rovnocennom a rovnoprávnom usporiadaní štátu pre rozdielne názory nie je možná a prišli k záveru, že jediné riešenie problému je pokojné ústavné rozdelenie spoločného štátu na dva samostatné navzájom nezávislé štáty, Českú republiku a Slovenskú republiku. Následný proces rozdelenia spoločného štátu mal rýchly priebeh.

Dňa 17.júla 1992 Slovenská národná rada svojim uznesením schválila Deklaráciu z zvrchovanosti Slovenskej republiky. Touto Deklaráciou Slovenská národná rada vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky, ako základ suverénneho slovenského národa. Ďalším logickým krokom po prijatí Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky bolo prijatie Ústavy Slovenskej republiky, nad návrhom ktorej pracovali odborníci v podstate od roku 1990.

Ústava Slovenskej republiky bola prijatá Slovenskou národnou radou dňa 1. septembra 1992, keď za prijatie zo 134 poslancov:  za hlasovalo 114 poslancov, 16 poslancov bolo proti a 4 sa hlasovania zdržali. Už po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska sa dňa 20. júla 1992  Václav Havel vzdáva funkcie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Federatívne zhromaždenie dňa 25. novembra 1992 prijíma ústavný zákon č. 542 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s tým, že táto zaniká dňom 31. decembra 1992.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 1992 prijala uznesenie o Vyhlásení NR SR k parlamentom a národom sveta, že od 1. januára 1993 sa Slovenská republika stane samostatným, zvrchovaným a nezávislým štátom.

Už počas prvého dňa existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta.

Dňa 15.februára bol do funkcie prezidenta Slovenskej republiky zvolený Michal Kováč.

Týmto sa splnila dlhoročná túžba slovenského národa po vlastnom, zvrchovanom a nezávislom štáte.

Po tomto dni čakala predstaviteľov veľmi ťažká a náročná úloha spravovať novovzniknutý štát Slovenskú republiku  bez vlastnej meny. S problémami pri delení spoločného majetku, zriaďovaní diplomatických služieb, organizovaním obranného vojenského systému, ochrany hraníc a množstva ďalších veľkých problémov, pri takmer prázdnej štátnej pokladnici. Mnohí svetoví politici predpovedali Slovenskej republike veľmi rýchly krach.

Aj napriek  mnohým prekážkam zvonku a zvnútra štátu k tomu nedošlo a po rokoch má Slovenská republika dôstojné miesto medzi národmi sveta.

Nie všetko sa splnilo čo sme pri vzniku samostatného štátu očakávali a čo nám bolo sľubované. Nedočkali sme sa sľubovaného hospodárskeho zázraku, skvalitnenia zdravotnej starostlivosti, zlepšenia sociálnych podmienok, dosiahnuteľnosti spravodlivosti pre všetkých, zaslúženej odmeny za vykonanú prácu a pod. Na druhej strane sme konečne viditeľní pred celým svetom. Máme zabezpečený voľný pohyb takmer po celej Európe, demokratické právo voliť, slobodne sa vyjadrovať k problémom, študovať v zahraničí a pod.

Veľmi emotívne prežívame úspechy našich športovcov, majstrov sveta, olympijských víťazov pri vztyčovaní slovenskej zástavy pri tónoch našej  hymny pred očami celého sveta. Hlavne vtedy pociťujeme hrdosť na svoju príslušnosť k slovenskému národu.

Budúcnosť nášho národa, jeho prosperita závisí od nás všetkých, závisí od toho akú budeme mať šťastnú ruku pri voľbe predstaviteľov nášho štátu a od ich prístupu riadiť tento štát v prvom rade pre prospech a spokojnosť jeho obyvateľov.

Dúfajme, že sa toho v budúcnosti dožijeme aj my aj budúce generácie.

 

 

 

 

 

 

 

Pridať komentár