Pavol Dobšinský – 190. výročie narodenia

Životopis

Pavol Dobšinský sa narodil 16.3.1828 v Slavošovciach v učiteľskej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave a v Miškolci sa  Dobšinský dostal na lýceum do Levoče, kde študoval filozofiu a teológiu.

V rokoch  1855-1858 bol evanjelickým farárom v Bystrom. Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch.

Oženil sa celkom 2 krát prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú, jeho druhou družkou sa stala vdova po Jánovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej Adela Medvecká-Čajaková.

Pavol Dobšinský zomrel 22.10.1885 v Drienčanoch.

Tvorba

Začiatky jeho tvorby sa datujú od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne.

Sústavne prekladal zo svetovej poézie. Vydával rukopisný časopis Holubica, časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jána Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho. Spolu s A.H. Škultétym zostavili a v roku 1858-1861 vydali súbor 64 rozprávok pod názvom Slovenské povesti.

Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok pod názvom Prostonárodné slovenské povesti /1880-1883/. Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.

Diela

1858-1861      Slovenské povesti

1874                Sborník Slovenských národných piesní, povestí,    prísloví,     porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier

1880                Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské

1880-1883     Prostonárodné slovenské povesti – 8 dielov